Otázkovník

Odpustiť neznamená zabudnúť. Naša pamäť na krivdu nám umoľňuje aj viackrát aktualizovať naše odpustenie, znova ho obnoviť. Zvyčajne to nie je jednorazový úkon, hoci sa začína v nejakom bode, keď sa rozhodneme odpustiť. Môžeme jednu a tú istú krivdu odpustiť aj "77 krát".

Okrem toho odpustenie  je vôľový úkon, slobodné rozhodnutie, ktoré nie vždy hneď sprevádza aj emocionálne uzdravenie. To je zvyčajne dlhodobý proces a tak sa nám spolu s pamäťou na krivdu môže obnovovať aj bolesť s tým spojená. Tá však dáva nášmu odpusteniu ešte väčšiu hodnotu. Odpustenie Tiež neznamená, že automaticky zanikne aj emócia hnevu. Hnev ako emócia nie je hriech. Hriechom je len vtedy, ak sa rozhodnem hnevať. Preto môžeme čítať slová apoštola Pavla "hnevajte sa, ale nehrešte" (Ef 4,26). Takýto emocionálny pocit hnevu treba správne ventilovať, odovzdávať ho v modlitbe Pánu Bohu vo veľkej úprimnosti, aj napr. slovami ako nasledujú, alebo podobnými: "Pane Bože, ty vieš, že tohto človeka poriadne neznášam, neskrývam to pred tebou. Ty poznáš hĺbku a silu môjho odporu  voči nemu, prosím ťa, zošli svojho Svätého Ducha do mojich emócií a uzdravuj ich. Odovzdávam ti všetky tieto pocity, aj svoju túľbu po pomste, ktorá sa mi javí ako oprávnená spravodlivosť a prosím ťa, aby si to všetko premenil na lásku."

používanie tzv. erotických pomôcok vedie k tomu, že druhú osobu začíname čoraz viac vnímať predovšetkým ako sexuálny objekt a postupne to vedie k redukcii druhej osoby len na predmet sexuálnej túľby. V tom je problém. Morálny záver je z toho dúfam jasný.

Ostatné detaily na ktoré sa pýtate: Znova treba vnímať celý duchovný rozvoj (alebo úpadok), nie len technicky posúdiť nejaký skutok "odtiaľ - potiaľ", že akoby po nejakú hranicu je to ok a za tou hranicou je hriech. Treba vnímať celkové snaženie, nielen samotný zápas v pokušení. Čo čítate, ako sa modlíte, čo pozeráte alebo nepozeráte v televízii alebo na internete, čím si napĺňate myseľ, teda či napr. čítate a meditujete Božie slovo alebo sa napĺňate balastom (nie vždy nevyhnutne priamo hriešnym) pri sledovaní bulváru atď. O tomto sa rozprávajte aj so svojim spovedníkom a nasledujte jeho usmernenia.

Milá pani,

odpustenie a obrátenie je jedna vec, zmena života druhá. Po dlhých rokoch bez Pána Boha potrebujete jednak trpezlivost zo sebou, ale takTiež duchovné vedenie, aspoň na nejaký čas. Poproste niektorého z kňazov vo Vašom okolí, aby sa s Vami pravidelne, napr, raz za mesiac porozprával o Vašich otázkach a zmätku, v ktorom žijete. Odstraňovanie zlozvykov a formovanie v kresťanských čnostiach trvá roky.

Asi máte na mysli "anuláciu" manželstva. Tá je možná len v prípade, ak v manželstve bolo pri jeho uzatváraní nejaká prekážka, kvôli čomu manželstvo vyzeralo ako platné, ale nebolo. Napr. tam bol podvod, zatajenie nejakej vážnej skutočnosti, chýbajúci úmysel atď. V otázkovníku je na túto tému množstvo otázok a odpovedí.

Aj keď to znie tvrdo, môžete za to, že žijete so ženatým mužom. Dôvod neplatnosti manželstva musí existovať už v čase jeho uzatvárania, nestačí, že manželstvom viazaná osoba s niekým dlho žije. Cirkev nemôže svojvoľne meniť Ježišove slová, ktoré takéto prípady označujú ako cudzoložstvo. To, že nemôžete prijímať sviatosti však neznamená, že sú vám uzatvorené všetky možnosti posväcovania. O tom však píšem na iných miestach nižšie.

K 1. sv. prijímaniu: Osobne som sa ešte nestretol s tým, žeby niektorý kňaz vyľadoval od detí pred 1. sv. prijímaním nejaké neprimerane dlhé traktáty. Je samozrejme potrebná aj intelektuálna príprava, ktorá je však primeraná ich veku a schopnostiam. Pripúšťam, že niekde sa mohol výnimočne taký prípad vyskytnúť, vaše slová, že "deje sa to často" sa mi však zdajú úplne neprimerané a nepodložené.

Čo sa týka možnosti rozvedených osôb pristupovať k sviatostiam, netreba absolvovať žiadnu "celú procedúru predpisov", postup je veľmi jednoduchý a vysvetlí vám ho váš pán farár, ak sa to náhodou týka aj vás. Pravda, to platí za predpokladu, že taká osoba nežije v inom nelegitímnom a nemanželskom vzťahu. O takých prípadoch Pán Ježiš hovorí, že ak niekto prepustí svojho manželského partnera a zoberie si inú osobu, cudzoloží. Ani pápeľ nemá moc meniť Ježišove slová. V Novom Zákone, v jednom Pavlovom liste, okrem toho čítame, že ak niekto chce pristúpiť  k Eucharistii, musí skúmať, v akom stave je jeho život, aby si nejedol a nepil odsúdenie.

1. Otázkovník sotva možno nazvať sociálnou sieťou. Ąudia dávajú svoje otázky anonymne. Jediný, kto ide na trh s vlastnou koľou, som ja.

2. Pozrel som si asi posledných 30 odpovedí. Nenašiel som v nich iróniu. Možno hľadáte v mojich odpovediach niečo, čo tam nie je. Ak myslíte nejakú staršiu odpoveď, možno sa nájde aj ironická. V tom prípade sa ospravedlňujem.

3. Otázkovník nie je automat na odpovede. Ąudia niekedy kladú aj hlúpe otázky, alebo sa pýtajú na banality. Na tie najhlúpejšie zvyčajne ani neodpovedám. Zmyslom otázkovníka nie je ani tak dať informáciu, ako primäť ľudí k uvaľovaniu.  Príklad: V otázkovníku sa raz niekto pýtal, či môže ísť dcéra (alebo iná príbuzná) na birmovku, keď sa chystá na potrat. Taká osoba nerieši podstatnú vec, ktorou je v danom prípade potrat a nie birmovka. To je jeden z príkladov na hlúpe otázky. 

4.  Mám veľmi málo času, na mnohé otázky ani nestíham odpovedať. Preto môžu odpovede niekedy pôsobiť úsečne a stroho.

Synoda sa týchto vecí nedotýkala, lebo sú jasné už dávno. Takže, to čo nasleduje, nie je "výdobytok" synody.

1. Rozvedení manželia, aj keď nežijú spolu, môžu chodiť na sv. prijímanie, pokiaľ im v tom nebráni hriech (to ale platí pre všetkých katolíkov). Treba sa však o konkrétnej situácii poradiť s kňazom vo Vašej farnosti alebo so svojím spovedníkom, ktorý Vás ďalej usmerní.

2.Nie je jasné, na aké osoby sa pýtate v druhej otázke. Ak sa pýtate na manželov, ktorí žijú spolu intímne, hoci nemôžu mať deti, túto otázku rieši už apoštol Pavol (treba čítať Nový Zákon, nemusíte čakať na žiadnu synodu). Takíto manželia nielen že majú právo na intímny život, ale majú dokonca povinnosť prejavovať si lásku aj takýmto spôsobom (jedine, ak by sa obaja bez nátlaku dohodli na zdrľanlivosti, aj to len na obmedzený čas, alebo ak im v tom bránia zdravotné či iné vážne okolnosti)).